Pred druhou svetovou vojnou na svete neexistovala inštitúcia, ktorá by sa zaoberala časticovou fyzikou. A prečo by aj mala? Výskumy boli realizované na univerzitách, ktoré si mohli postaviť vtedy ešte relatívne malý "sálový" urýchľovač. Po vojne sa však poprední európsky fyzici rozhodli inšpirovať americkým projektom "Manhattan", kde medzi rokmi 1942-1946 pracovalo približne 130 000 ľudí a stál 2 miliardy dolárov. Výsledkom projektu bola známa atómová bomba, "vedľajším produktom" jadrový reaktor. A práve výsledok Manhattanského projektu je jedným z dôvodov vzniku medzinárodného fyzikálneho laboratória. Fyzici pracujúci v oblasti skúmania atómového jadra chceli ukázať, že aj táto časť fyziky môže byť využitá pre mierové účely a nie len na konštrukciu jadrových bômb, ktoré boli zhodené koncom druhej svetovej vojny v Japonsku. CERN nemal nikdy nič spoločné s jadrovou fyzikou ako takou. [1]

Ani európska, ani jadrová

Názov CERN je odvodený z francúzskej skratky pre "Conseil Européen pour la Recherche nucléaire", čo v preklade znamená Európska komisia pre jadrový výskum. Tento názov je však historický a pochádza z doby, kedy medzi jadrovou a časticovou fyzikou nebol tak výrazný rozdiel. V tej dobe sa čisto fyzikálny výskum sústredil na pochopenie zloženia vnútra atómu, preto "jadrový". Vďaka tomu, že sa fyzici v CERNe nezaoberajú štúdiom jadrových reakcií, nemá CERN príliš veľké problémy so zabezpečením svojho územia a zamestnancom nehrozí akútne nebezpečenstvo teroristických útokov. Pre teroristov je CERN bez jadrového paliva nezaujímavý. Zároveň sa rokuje o pripojení krajín ležiacich mimo územia Európy.  [2]

V súčasnej dobe je naše chápanie oveľa hlbšie než skúmanie vnútra jadra, a hlavnou oblasťou výskumu v CERNe je časticová fyzika- štúdium základných zložiek hmoty a sily,

ktoré medzi nimi pôsobia. Z toho dôvodu je prevádzkujúce laboratórium CERN často označované ako Európske laboratórium pre časticovú fyziku.

Veda - spôsob ako národy zbližovať

Ďalším z dôvodom bolo zvýšenie medzinárodnej spolupráce. Kvantoví fyzici ako Werner Heisenberg, Neils Bohr či Louis de Broglie chceli vybudovať laboratórium na starom kontinente, kde by sa mohlo množstvo vedcov spoločne venovať výskumu v rôznych oblastiach. Táto myšlienka bola prvýkrát verejne prezentovaná práve de Brogliem koncom roka 1949. Nasledujúci rok sa zase intenzívne tlačilo na UNESCO, aby sa zaslúžilo o vznik takejto inštitúcie.

V roku 1951 sa v rámci UNESCO v Paríži definitívne rozhodlo o vzniku Európskej komisii pre jadrový výskum - CERN.

Jednou z najdôležitejších úloh bolo nájsť miesto na výstavbu projektu. Problém bol v tom, že nie každému mestu či štátu sa páčila myšlienka laboratória veľkých rozmerov, kde by sa vedci „hrali“ s jadrovou energiou.  Uvažovalo sa nad štátmi ako Holandsko alebo Dánsko a jeden z návrhov bolo aj okolie Paríža. Nakoniec sa však rozhodlo pre Ženevu, pričom toto rozhodnutie schválili aj obyvatelia v referende v roku 1953. Nachádza sa teda na hranici Švajčiarska a Francúzska, severozápadne od mesta Ženeva. O rok neskôr sa začalo s výstavbou a prvý základný kameň bol položený pod dohľadom švajčiarskeho fyzika Felixa Bloha, prvého generálneho riaditeľa CERNu.

CERN vznikol 29. Septembra roku 1954 dohodou dvanástich členských štátov (Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Juhoslávia /do 1961/, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Grécko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Švajčiarsko), pričom dnes ich už má 20 (pridalo sa Rakúsko, Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Poľsko , Maďarsko,  Česko, Slovensko, Bulharsko a Izrael). Status pozorovateľa majú: Turecko, Rusko, Japonsko, USA , India a z medzinárodných organizácií tiež EU a UNESCO.