Únik vodnej pary na Europe

Hubblov kozmický ďalekohľad NASA a ESA (European Space Agency, Európska kozmická agentúra) objavil, že zo zmrznutého povrchu Europy uniká pri južnom póle v jednom alebo niekoľkých chocholoch vodná para. Oznámil to sedemčlenný americko-nemecký tím, ktorý viedol Lorenz Roth zo Southwest Research Institute (SwRI) v San Antoniu (štát Texas, USA).

Čo je zdrojom vodnej pary?

Hubblov kozmický ďalekohľad získal predmetné pozorovania Europy v decembri 2012. Išlo o slabé ultrafialové svetlo z polárnej žiary na jej južnom póle. Vyvoláva ju silné magnetické pole Jupitera, ktoré urýchľuje častice. Tie rozštepujú molekuly vody v chocholoch na kyslík a vodík, zanechávajúce „podpis“ v žiare.

Podľa Lorenza Rotha môžu byť zdrojom vodnej pary dlhé pukliny na ľadovom povrchu Europy, označované ako liney. Napokon podobné zachytila sonda Cassini pri južnom póle Enceladusa. Nevedne však, ako hlboko v kôre Europy ležia samotné zdroje vody.

Lorenz Roth naformuloval základnú otázku takto: „Siahajú tieto prieduchy až celkom nadol k podpovrchovému vodnému oceánu, alebo výrony vodnej pary pochádzajú jednoducho z ľadu zohriateho tektonickými pnutiami blízko povrchu?“

Podpovrchový oceán

Ďalšou podobnosťou s Enceladusom je fakt, že intenzita vodných chocholov Europy sa mení podľa jej aktuálnej polohy na obežnej dráhe okolo Jupitera. Pozorujú sa iba vtedy, keď je mesiac najďalej od materskej planéty. Keď je k nej bližšie, nevidno ich.

Gravitačné prílivové sily zrejme viac roztvárajú spomenuté dlhé pukliny – a tým aj vodné prieduchy – v ľadovej kôre vo fáze najväčšieho vzdialenia Europy od Jupitera.